spot_img

Obrnený automobil BA-64 (1): Prieskumník menom Bobik

Obrnené automobily by sme mohli definovať ako kolesové vozidlá opatrené dodatočne pancierovaním, alebo štandardné automobilové podvozky s pancierovou karosériou či korbou. Ich prvé bojové nasadenie však preukázalo, že táto kategória má zásadný problém v podobe priechodnosti v teréne. Aj bežný osobný automobil mimo komunikácie väčšinou čoskoro zapadne do mäkšej pôdy, snehu alebo piesku.

Dôvodom je vysoké merné zaťaženie na styčnú plochu pneumatík a terénu. Každopádne prax ako prvej svetovej vojny, tak občianskej vojny v Rusku potvrdila, že obrnené automobily sú vhodné na prieskum, kontrolu a zabezpečenie komunikácií a rovnako ako účinný prostriedok na ovládanie rozptýleného dedinského obyvateľstva. Týmto smerom sa rozvíjal aj ich ďalší vývoj.

Sovietske obrnené automobily
Robotnícko-roľnícka červená armáda (RKKA) prevzala postupne väčšinu výzbroje cárskej armády aj intervenčných síl. Preto disponovala po ukončení vojny niekoľkými stovkami obrnených automobilov. Prvé typy pochádzali z dovozu, ale už počas prvej svetovej vojny sa do výzbroje dostalo niekoľko typov domácej konštrukcie. Obrnené automobily boli z technologického hľadiska výrobne jednoduchšie ako tanky.

Pokiaľ existoval dostatok automobilových podvozkov, dokázali predovšetkým petrohradské a uralské železiarne vyrobiť pancierové plechy, zoskrutkovať či znitovať z nich karosériu a do tej potom umiestniť lafetáciu výzbroje. Štandardný vývoj sovietskych obrnených automobilov sa začal až na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov. Z ľahkých typov išlo o D-12, FAI a BA-20.

Všetky sa dočkali nasadenia v zimnej vojne proti Fínsku, pričom druhé dva menované typy bojovali ešte v prvom období druhej svetovej vojny. Menšie množstvo koristných strojov používali aj fínske a nemecké ozbrojené zložky. Pokusy o modernejšie riešený obrnený automobil sa v ZSSR objavili koncom tridsiatych rokov.

Trojmiestny prototyp LB-NATI sa do značnej miery podobal BA-64. Od neho pokračoval vývoj typom LB-62 NATI, ktorého prototyp vyšiel v januári 1941. Vozidlo bolo veľmi dobre tvarované z hľadiska balistickej ochrany, pričom výzbroj tvoril guľomet DT kalibru 7,62 mm v čelnom pancieri bojového priestoru a guľomet DŠK kalibru 12, 7 mm v otočnej vežičke. Pripravovanú sériovú výrobu zastavilo vypuknutie vojny.

Po schodoch k Stalinovi
Vývoj ďalšieho obrneného automobilu začal až začiatkom druhej svetovej vojny. V tej dobe sa konečne objavil prvý použiteľný podvozok s náhonom na všetky štyri kolesá vhodný pre ľahké obrnené vozidlo. Jednalo sa o šasi terénneho automobilu GAZ-64, ktorý sa vo výzbroji RKKA nachádzal od roku 1941. Nový GAZ mal plniť úlohy prieskumné, spojovacie a logistické. Vozidlo vzhľadovo silne pripomínalo americký Jeep MA.

Pred jeho zavedením používala Červená armáda iba rôzne typy civilných osobných automobilov s náhonom na zadné kolesá, ktoré rozhodne nezodpovedali požiadavkám na vojenské terénne osobné či ľahké nákladné vozidlo. Rozhodnutie o začatí vývoja nového obrneného automobilu s označením GAZ-64B padlo 17. júla 1941. Realizáciu dostal na starosť konštruktér V. A. Gračev a mal použiť maximálne moderné riešenia, ktoré by neboli pokračovaním koncepcie doterajších zavedených sovietskych typov.

Najmä išlo o tvar pancierovej korby, ktorý konštruktéri evidentne prevzali z LB-62. Gračev si navyše mohol prezrieť ukoristený nemecký SdKfz 251 testovaný od 23. augusta v Kubinke a získať tak ďalšie cenné poznatky. Nový tvar umožňoval pri štandardnom obstrele zvýšiť balistickú odolnosť karosérie a pritom zachovať hrúbku pancierových plechov do 15 mm. Karosériu s označením GAZ-125 vyvíjal tím B. T. Komarevského.

Súčasne vznikala aj vežička s priemerom 900 mm s lafetáciou pre guľomet DT. Transformáciu podvozku automobilu GAZ-64 realizovala skupina vedená G. M. Vassrmanom pod označením GAZ-Ž. Prototyp vyšiel v januári 1942 s označením BA-64-125. Ako jeho hlavný problém sa ukázalo zavesenie a odperovanie kolies šasi nesúce podstatne ťažšiu pancierovú karosériu ako pôvodný automobil. Prototyp BA-64-125 bol spoločne s novým ľahkým tankom T-70 predvedený 3. marca 1942 na dvore Kremľa členom Štátnej komisie obrany V. A. Molotovovi, N. A. Voznesenskému a V. A. Malyševovi.

BA-64

Hmotnosť prázdna: 1 995 kg
Hmotnosť bojová: 2 360 kg
Dĺžka: 3 675 mm
Šírka: 1 530 mm
Výška: 1 850 mm
Svetlosť: 236 mm
Rázvor: 2 100 mm
Rozchod predných kolies: 1 293 mm
Rozchod zadných kolies: 1 245 mm
Max. rýchlosť: 80 km/h
Dojazd: 350 km
Brod: 900 mm
Chorý Stalin prizeral za zasklenými dverami nad schodiskom vedúcim do budovy. Gračev sediaci za riadením obrneného automobilu sa rozhodol predviesť, čo jeho výrobok dokáže.

Get in Touch

spot_img

Další články autora

spot_img

Reklama

spot_img

Nejnovější články