spot_img

Spoločne proti zákopom: Vývoj spolupráce zbraní počas prvej svetovej vojny

Územie nie je dobyté, kým naň nevkročí noha pešiaka. Počas Veľkej vojny tomu nebolo inak, lenže zákopy buď znemožnili infantérii pohyb úplne, alebo ho dovolili iba za cenu neakceptovateľných strát. Ako riešenie sa javila podpora rôznych druhov zbraní, ktoré by „blatošľapom“ prerazili cestu

Tanky mali kryť pechotu a pomáhať jej pri prelomoch zákopových línií, na snímke sa dohodová infantéria chystá spolu s obrnencami na útok na nemecké línie.

Rýchlosť prvých obrnencov, ktoré prvýkrát vyšli do akcie koncom leta 1916, zriedkakedy prekračovala 10 km/h av teréne ešte klesala. Vzhľadom na ich úlohu to však nebolo na závadu, pretože pešiaci ovešaní zbraňami a výstrojom sa rovnako nemohli krajinou posiatou krátermi pohybovať ktovieako svižne. Navyše museli s tankami udržať krok – len tak mohli bezprostredne nadviazať na ich prelomy, zabezpečiť ich a prehĺbiť.

Premiéra na Somme
Úvodné britské pokusy o tankové údery (k prvému došlo 15. septembra 1916 medzi obcami Flers a Courcelette) ukázali nevyzretosť novej zbrane. Neohrabaným monštrám zlyhávali motory aj prevodovky, stroje viazli v kráteroch a mnoho z nich strácalo kontakt so sprievodnou pechotou. Ďalší problém spočíval v malom počte dostupných exemplárov – pri septembrovej ofenzíve ich kráľovské vojská mali menej ako 50.

Napriek tomu kolosy preukázali svoj potenciál a recept na účinnejšiu podporu infantérie bol pomerne jednoduchý: zvýšiť mechanickú spoľahlivosť a rozbehnúť produkciu na plné obrátky. Otec britských tankových vojsk plukovník John Fuller trpezlivo čakal, kým mu továrne a výcvikové tábory dodajú dostatok techniky i osádok, av lete 1917 z nich zriadil Tankový zbor. Táto sila mala byť v novembri 1917 nasadená pri Cambrai, pričom Fuller chcel využiť koncentrované sily tankov a vrhnúť ich na Nemcov vo veľkom počte na jedinom úseku frontu.

Symbióza v poli
Takýto prístup predznamenal taktiku druhoválečnej Panzerwaffe, kedy nemeckí generáli nechávali oceľové kliny preraziť front v starostlivo vybranom bode zvanom Schwerpunkt. V roku 1917 ale velenie britskej armády videlo vec inak a rozdelilo tanky rovnomerne k divíziám. Urobilo podobnú chybu ako francúzski vojvodcovia o dve dekády neskôr – rozdrobilo obrnencov tak, že ich nikde nebol dostatok.

Tankový zbor zahájil 20. novembra útok, pri ktorom osádky podporovali infantériu novou taktikou. Obrnencov postupovali v trojiciach, a zatiaľ čo prvý stroj napádal Nemcov v zákopoch, zostávajúce kryli vlastných pešiakov. Jeden z troch tankov mal na trupe pripevnené hate, ktoré doviezol až k zákopu a zvrhol ich do neho. Vytvoril tým mostík, po ktorom obrnencov i vojaci priekopu prekonali a mohli postupovať do hĺbky obrany.

Tu vedie cesta
Stovky tankov pri Cambrai Nemcov prekvapili, donútili ich ustúpiť, alebo ich postrieľali. Do večera Briti postúpili o 9 km, za čo zaplatili 49 tanky a 4 000 mužov, zatiaľ čo vilémovské oddiely vykazovali dvojnásobné straty. Úspech masového nasadenia obrnencov znamenal prelom v myslení britskej generality a napriek všetkým detským chorobám si spoluprácu s tankovou zbraňou obľúbila aj samotná pechota.

Vojaci si uvedomovali, že pancier zachytáva guľky a šrapneli namiesto nich. A nezabúdali ani na psychologický efekt, ako potvrdzuje denníkový zápis britského vojaka z októbra 1918: „Skutočne desivý pohľad. Cesty viedla v polovici svahu. Tanky sa jednoducho vyškriabali kolmo na svah, so zdvihnutým predkom prešli cez cestu a opäť prakticky kolmo šplhali ďalej, ako by ich nič nemohlo zastaviť.“

Keď Veľká vojna o mesiac neskôr skončila, boli položené základné stavebné kamene taktických postupov kombinujúcich silné stránky jednotlivých druhov zbraní. Hoci odvtedy uplynulo sto rokov, mnohé výdobytky vtedajších teoretikov a vojvodcov sa používajú aj na súčasných „digitálnych“ bojiskách.

Get in Touch

spot_img

Další články autora

spot_img

Reklama

spot_img

Nejnovější články